Ajurvéda so Zuzanou Gombošovou

Zuzka, diváci slovenskej televízie ťa mohli vidieť v cestovateľskom seriály "Cestou necestou", kde si predstavila Keralu. Ako si spomínaš na natáčanie?

Bola to zábava! Prihlásila som sa na popud bývalej spolužiačky z Michaloviec, a tvorcov náš nápad predstaviť Keralu a juh Indie nadchol. Avšak tesne pred tým ako štáb prišiel do Keraly som bola navštíviť rodinu na dovolenke v Thajsku a tam som zažila úplne najhorší ekzém, aký sa mi kedy objavil. Do Kochinu som sa teda vrátila s obviazanými prstami a hneď, šup sa na natáčanie relácie o cestovaní a jedle v krajine, kde sa je rukami... (smiech)

V cestovatelskom dokumente sme sa chvílu túlali "cestou necestou", Predstavili sme zaujímavé miesta, rôznej gastronomické kuriozity a natáčanie sme ukončili lekciou varenia, ktorú sme natočili u nás na streche. Variť nás učila pani Blessy, mama môjho bývalého priateľa, ktorá je vyhlásenou kuchárkou v mestečku, má tam aj svoju reštauráciu.

V Indii žiješ už takmer celé desaťročie, aká bola cesta do Indie?

Áno, už je to osem rokov, ani ja tomu nemôžem uveriť. Cesta do Indie bola vlastne veľmi nečakaná, nikdy som o nej nesnívala, ani si ju nejako neidealizovala.

Do Indie som sa dostala v roku 2015 na pozvanie bývalej spolužiačky z magisterského štúdia v Londýne. Prizvala ma pracovať ako materiálovú dizajnérku a výskumníčku na projekt, ktorý sa zaoberal využitím priemyselného odpadu jednej veľkej indickej spoločnosti v meste Mumbai. Stala som vtedy pred rozhodnutím, ci ostať v Londýne s pracou v teplom kancelárskom kresle, alebo sa presťahovať do úplne inej krajiny, v ktorej som nikdy nebola a robiť niečo, čo som vlastne študovala. 

Odvtedy už som sa presťahovala postupne čoraz viac na juh krajiny, až som skončila v Kochi, v juh indickom štáte Kerala, kde ma vlastne priviedli kokosy a bývalý priateľ. 

Predstavíš nám svoju spoločnosť Malai Eco? 

Spoločnosť Malai som spolu založila s bývalým partnerom Susmithom v 2018, ako také voľné pokračovanie materiálového výskumu, ktorý som započala ešte v Londýne a ktorý sa zaoberal využitím materiálu zvaného "bakteriálna celulóza". Je to materiál, ktorý sa kvasí na vode získanej z dospelých kokosov, a v Indii je odpadom pri spracovaní kokosu, pomocou baktérii. Vynašli sme spôsob, akým sa tento materiál dá pretvoriť do akejsi rastlinnej alternatívy kože, ktorá je rozložiteľná v prírode, da sa recyklovať a je aj vegánska. 

Často pracujeme s klientmi, ktorým materiál vyrábame a dodávame na výrobu módnych doplnkov, ľahkej obuvi, či interiérových doplnkov. Okrem toho máme v rámci Malai aj vlastnú značku: Malai Studio, v rámci ktorej navrhujeme a vyrábame malé doplnky ako tašky, peňaženky a podobne práve z našich biokompozitných materiálov. Zatiaľ fungujeme v malom, vyrobíme asi 200 m² za mesiac, čo nie je veľa, ale vzhľadom na to, že sme v roku 2017 začali doma v kuchyni, tak je to obrovský posun.

Spoločnosť Malai Eco získala niekoľko ocenení. Aké to boli? 

Malai bol ocenený ako samotný projekt a aj ako inovatívny materiál u nás doma a aj v Indii. V roku 2019 Malai ocenilo ELLE Deco v Českej republike v kategórii Talent roka, v tom istom roku sme sa dostali aj do finále Czech Grand Design Award. V roku 2020 sme v Indii vyhrali Circular Design Challenge, najväčšiu súťaž pre udržateľné projekty v rámci odvetvia módy v Indii. V roku 2021 som za našu dizajnovú kolekciu, dostala ocenenie Nadácie Tatra Banky v kategórii Design, čo ma veľmi potešilo! To sú asi tie najväčšie ocenenia, okrem nich sme získali aj pár menších, na lokálnej úrovni, ktoré nás však rovnako potešili.

Tvoja práca je spätá s prírodou, ako vnímaš spojenie ajurvédy a Malai Eco?

Ajurvéda kladie veľký doraz na ingrediencie, ktoré sa nám do tela a na telo dostávajú. Sme to čo jeme a náš život do veľkej miery ovplyvňujú materiály, ktoré nás odievajú, obklopujú a dostavajú sa nám do tela. Pri vývoji Malai sme kládli veľký dôraz na to, aby sme do formulácie a procesov výroby dostavali len to, čo prírode neškodí, neuviazne v nej a nepoškodí ani ju, ani človeka, ktorý materiál vyrába a používa. Výroba materiálu rešpektuje a aj zapadá do prostredia, v ktorom vzniká a tým zachováva súčinnosť ekosystému.

Kokos je symbolom Keraly. Ako vnímaš  "Krajinu patriacu bohom" a jej vzťah k prírode? 

Myslím, že slogan "Krajina patriaca bohom" bol naformulovaný Keralským ministerstvom pre turizmus niekedy v 80-tych rokoch, takže to beriem s rezervou - ale myslím, že domácim prirástol k srdcu. Pre mňa je Kerala jedným z mala miest v Indii, kde si život ako cudzinka dokážem predstaviť. Kerala má priaznivé tropické počasie po celý rok, výbornú kuchyňu, zväčša usmievavých a nápomocných ľudí a je stále nádherne zelená.

V rámci Indie má Kerala jedno z najprísnejších environmentálnych opatrení a zákonov, ale bohužiaľ aj napriek tomu vidíte, že príroda je často na ústupe. Je to veľmi zaľudnená časť planéty a s navyšujúcim sa životným štandardom rastie aj konzumerizmus a chuť budovať - a to často na úkor ústupu krásnych prírodných biotopov.

Ani kokosy už to nemajú tak ľahké. Keralu v produkcii kokosov momentálne predbiehajú susedné štáty Tamil Nadu a Karnátaka. Nie snáď kvôli tomu, že by na území bolo kokosových paliem menej, len ich často už nemá kto oberať a starať sa o nich. Mladí ľudia už majú iné ašpirácie ako farmárčenie.

Ajurvéda je spätá s Keralou. Ako vnímaš toto prepojenie? 

Myslím, že je to citeľne aj v každodennom živote - či už je to lokálne zvoľnené tempo života, um a znalosti miestnych mám a domácich paní v tom, čo je dobré a zdravé jesť a čo nie, či už záľuba vo využití kokosového oleja na všetko od jedla po starostlivosť o krásne vlasy. Ajurvéda je tradícia a je celkom zaujímavé pozorovať, ako sa prepája s moderným svetom a kde si svoje miesto v súčasnej keralskej spoločnosti nachádza. My cudzinci ajurvédu vnímame skôr ako terapiu, u Indov je to skôr spôsob života.

Čo pre teba znamená ajurvéda?

Ajurvéda je pre mňa niečo ako filozofia života, vhodnej životosprávy pre jednotlivé typy ľudí, schopnosť spoznať samu seba. Na ajurvéde je mi sympatické, že síce ľudí delí na rôzne typy - dosha, ale tiež hovorí, že všetci máme vlastne zo všetkého trochu, ale u každého prevláda niečo iné a záleží na našej schopnosti vypozorovať čo a kedy potrebné korigovať. Je to tiež tradičný spôsob "samo manažmentu", ktorý v dnešnom zdravotnom systéme možno tak trochu chýba. Všetci máme obrovské nároky na lekárov, ale na druhej strane takmer vôbec necítime zodpovednosť a nenačúvame potrebám vlastného tela a mysle. Ten koncept udržateľnosti by sa v dnešnej dobe nemal premietať len k vzťahu k móde, priemyslu a konzumerizmu, ale tiež k vzťahu k samému sebe.

Aká bola tvoja cesta k ajurvéde?

Myslím, že celkom náhodná. O ajurvéde som prvýkrát počula až po príchode do Mumbaja, aj to len tak okrajovo. V tom čase som  pripravovala branding jednej malej keralskej rodinnej firme, ktorá vyrábala tradičný ajurvédský elixír - Dashamoolaristha. Pamätám si, že mi učarila krása moci rastlín a pripomenula mi moje vlastné obdobie v detstve, keď som sa zaoberala bylinárstvom a vyrábala rôzne lektvary.

Trochu bližšie som sa k nej dostala až neskôr v Kerale, trpela som škaredým ekzémom na rukách, ktorý nie a nie zmiznúť. Začala som teda chodiť na konzultácie k ajurvédskému lekárovi v Kochine, vyradila pár veci z jedálnička a učila sa praktizovať pokoj mysle. Ekzém ešte rok vytrval, ale nakoniec to vzdal a zatiaľ sa nevrátil.

Žijem vo Fort Kochin, kde tiež chodí veľa turistov práve za ajurvédou, takže sa o nej vždy učím niečo nové - či už je to o jej filozofii, alebo čo sa stáva častejšie - o príprave jedál v súlade s ajurvédskými princípmi.

Absolvovala si niekedy ajurvédsku liečbu? Aká bola tvoja osobná skúsenosť s ajurvédou?

Absolvovala som pár ajurvédskych kúr, masáži, jediná dlhodobejšie liečba bol už spomínaný ekzém. Kury a masáže boli samozrejme vždy príjemné, aj keď v mojom prípade nie veľmi invazívne. Pri dlhodobej liečbe to chce vydržať a občas aj trochu sebazaprenia, ale liečba je proces náročný a dlhodobý.

Pokiaľ viem, tvoja mamka sa zaoberá alternatívnou medicínou. Ako to je?

Moja mamka je pediatrička s viac ako 35 ročnou praxou. Niekedy v 90-tých rokoch si začala uvedomovať, že sa u deti príliš dáva dôraz na liečbu symptómov a to hlavne antibiotikami, čo často neviedlo k úplnému uzdraveniu, ale skôr k chronickým stavom chorôb. Pôvodne začala so štúdiom homeopatie, neskôr sa pridala čínska medicína a akupunktúra. Veľmi jej bol sympatický spôsob výkladu čínskej medicíny o súvislosti ľudského tela, emócii a ich vplyve na zdravotnícky stav. Vždy tvrdí: "Kiež by nám to takto boli vysvetlili už na univerzite!"

U detí je vplyv atmosféry v domácom prostredí často kľúčom k zdravotnému stavu čo si bohužiaľ často rodičia a rodina neuvedomujú. Mama sa na každý prípad snaží pozerať viac v súvislosti s tým, čím si diéta práve prechádza a ktoré z orgánov dané emócie oslabujú. Taktiež je verným zástancom výroku: "Všetky choroby sú z psychiky, len tie pohlavné z rozkoše..."

Aký máš vzťah ku keralskej kuchyni a ako vnímaš jej prepojenie s ajurvédou?

Môj vzťah k miestnej kuchyni je veľmi vrelý, keralská kuchyňa je plná zeleniny, rýb a čerstvých ingrediencií. Zo svojho jedálnička som okrem rýb vylúčila aj iné druhy mäsa. Veľmi ma v Kerale baví aj variť, milujem všetky jedlá s kokosom, rôzne chutney a kari na báze jogurtu. Myslím, že tradičné keralské pokrmy sa ajurvédou pri príprave jedál často riadili, s tými modernými pokrmami už to tak bohužiaľ často nie je, ale ako sa modernizuje Kerala, menia sa aj chute a preferencie domácich, to je pochopiteľne.

Tvoje najobľúbenejšie keralské jedlo?

Ak mám vymenovať niektoré, tak Pulissery (pikantná jogurtová omáčka s mangom a kokosom), kokosevé chutney, dosa (tenká placka s rýžovej a šošovicovej múky), idli (knedličky z ryžovej múky) a moong dal curry (šošovicové kari). 

Nejem mäso iba ryby. A taktiež sa snažím konzumovať čo najviac čerstvej zeleniny. Myslím, že keď som v Kerale tak takmer vôbec nejem chlieb, takže v diéte asi nemám veľa lepku. Alkohol pijem len zriedkavo a sladkostiam tiež veľmi neholdujem.

Ajurvéda rozoznáva 6 základných chutí? Aká bola tvoja ... skúsenosť? 

• Najštipľavejšia: rybie kari v Toddy shope a mala nevinne vyzerajúca chilli paprička v citronáde
• najkyslejšia: domáci sambharam (napoj z cmaru, zeleného chilli, zázvoru a soli)
• najtrpkejšia: čerstvý kala jamun
• najhorkejšia: bitter gourd, ako to už naznačuje názov
• najslanšia: ani neviem, možno nejaký pickle
• a čo najsladšia: myslím, že väčšina indických sladkosti môže byt popísaná ako extrémne sladká.

Cvičíš jógu. Čo pre teba jóga znamená?

Jóga je pre mňa väčšinou na začiatku dňa, je to hodina a pol kedy mám čas len sama pre seba a uvedomujem si spojenie tela a mysle. Na jóge sa mi páči to, že je veľmi introspektívna a individuálna. Nemusíte sa dusiť niekde v telocvični pri napumpovanej hudbe bušiacej z reprákov. V jóge, ak sa niekam chcete posunúť tak môžete, ak nie, nemusíte. Taktiež ma naučila pracovať s dýchaním, čo mi pomáha znášať rôzne stresy a napínavé situácie v dennom živote s pokojom a väčšou rozvahou.

Ty a spiritualita?

Kamaráti sa mi často smejú keď tvrdia, že som tak trochu “spiritually challenged”! (Smiech) Myslím, že ku spiritualite si svoju cestu stále hľadám, určite sa o ňu opieram hlavne v časoch v živote, keď neviem úplne odkiaľ kam, ale nemám vo všetko zatiaľ úplne jasno. Snažím sa ale vždy nejakým spôsobom svoje spirituálne ja čistiť a držať ho v miernom odstupe od svojho “mysliaceho” ja, aby som mala jasno vo svojich dlhodobých prioritách a hodnotách.

Fort Cochin ja spätá s umením a kultúrou. Ako vnímaš jej „diverzitu“?

Umenie a kultúra je práve to, čo má primárne na Fort Kochi priviedlo. Je to jedno z mála miest v Indii s tým správnym mixom návštevníkov, ktorí sa sem zídu z celého sveta a pre umenie a kultúru pochopenia majú. Každé dva roky sa tu koná bienále umenia, za čo som veľmi rada, pretože Fort Kochi bez bienále je ako barbie dom bez Barbie a Kena. (Smiech)

Veľmi mi na ňom imponujú vrstvy histórie, ktoré tu bádať a ktoré v sebe skrývajú mnoho príbehov. Myslím, že táto časť kultúrneho dedičstva by sa mala v mestečku rozvíjať oveľa viac. Na tomto malom polostrove žije viac ako 40 rôznych etnicky komunít, je zážitkom sa týmto mestečkom prejsť, kolorit sa vám často mení z uličky na uličku.

Tvoje cestovateľské odporúčania do Indie?

Ja mám precestovaný skôr juh ako ten sever  Indie, takže moje odporúčania by sa určite tykali skôr miest na juhu krajiny. Určite odporúčam navštíviť Wayanad a Coorg, čo sú skôr horské oblasti, plne zelené, divokých zvierat a nádherných vôní. Ak máte radi pláže odporúčam navštíviť Gokarnu, alebo aj niektoré z menších pláží na pobreží Keraly. A samozrejme Fort Kochi v decembri, Vianoce a Nový rok na tropický indický spôsob, svetlá blikajú od rána do večera a domáce oslavy sa konajú u takmer každého suseda, domáci to vedia poriadne osláviť, je niečo čo treba zažiť!

Čo je najdôležitejšia vec, ktorú netreba zabudnúť pred príletom, počas a po odlete z Indie?

Tak z pragmatického hľadiska určite na pas a víza! (Smiech)

India je krajina plná kontrastov a paradoxných kultúrnych a sociálnych rozdielov, ktoré z tejto krajiny robia miesto, ktoré sa naozaj ťažko škatuľkuje. Myslím, že by som túto krajinu dokonca odporúčala navštíviť na niekoľkokrát, pretože nikdy neviete, do akej situácie vás dostane. Počas života v Indii som si vytvorila jedny z najhorších ale aj najkrajších spomienok. Nie je to typ krajiny, ktorý navštívite a za pár rokov sa vám to prelína so zážitkami z nejakej inej dovolenky, Indiu si určite budete pamätať. A určite si však pred príletom alebo po prílete zaobstarajte repelent, prispeje to k tomu, aby ste sa domov vrátili s krajšími spomienkami. 

Ale vážne, je potrebné si zachovať otvorenú myseľ a srdce a nespoliehať sa príliš na hodinky.