STAROVEKÁ LEGENDA HOVORÍ...
Staroveká legenda hovorí, že predtým ako pustovník zomrie, odíde hlboko do lesa, usadí sa pod strom a vloží si jeho semienko do úst. Po jeho smrti z jeho tela vyklíči nový strom, pod ktorým raz umrie iný pustovník a tento príbeh sa opakuje stále znova a znova.
Oko. Môj obraz sa zrkadli na povrchu jej dúhovky ako vznášajúca sa fatamorgána nad vodnou hladinou. Celý jej pohľad, od jedného kútika oka k druhému, zastiera odraz hustej neprehľadnej spletitej siete mojich vetiev a koreňov rastúcich z hora nadol a zdola nahor. Oko je uväznené vo vnútri živého labyrintu, ktorý obopína jej pohľad zo všetkých strán.
Pozorujem svoj plávajúci obraz v jej očiach a hlboko na ich dne vidím zrkadliť sa moje letokruhy. Na počiatku večnosti naše životy spolu splynuli a vyryli tieto čiary do nás ako neviditeľné cesty na mapách do krajiny zabudnutých spomienok. Nesmrteľná a nepreniknuteľná tuhá vrstva premeny života a smrti otlačená v kolobehu času.
Čas plynie v kruhu. Rozkladajúce sa telo pustovníka, ktoré živilo semienko, z ktorého som vyklíčil, pred stovkami rokov patrilo jej. Každé steblo a vetva mojich koreňov prerastá do jej tela ako sieť žíl, ktorými voľne putujú moje myšlienky do jej krvi, cez kostnú dreň a tkanivá, priamo až do jej srdca. Pustovník, ktorý vo mne prebýva sa ticho vkráda do jej predstáv.
Vedel som, že raz príde, odo dňa kedy sa znova narodila na mieste, ktoré sa v starých germánskych jazykoch nazýva vykorenené. Mieste, kde bola zem vyklčovaná od koreňov, aby vytvorila priestor pre nové osídlenie ľudí, ktorí tam chceli zapustiť svoje korene...
Miesto, kde som vyrastala, v sebe nesie požehnanie aj prekliatie. Kronika, napísaná bratom môjho starého otca, zaznamenáva legendu zo začiatku 17-tého storočia, podľa ktorej bolo nové osídlenie založené po zničení starej dediny, pôvodne postavenej na stŕmom vrchu nad údolím.
Silná búrka sa prehnala údolím nečakane počas tmavej dusnej noci koncom leta v čase osláv žne, keď sa väčšina dedinčanov bezúzdne opíjala v miestnej krčme a neboli schopní zachrániť ani samých seba, nie to svoje rodiny a statky. Blesky vrážali do okolitých skál a ozvena hromov sprevádzala skázu. Silný dážď a prívalové vody strhli so sebou všetko čo im stálo v ceste. Tí, čo prežili besnenie noci, v ruinách dediny vo svetle lúčov ranného brieždenia, uvideli stáť iba malú kaplnku zasvätenú Panne Márii, rozpínajúcu svoje ruky nad údolím pod strmým vrchom. Toto znamenie si vysvetlili ako požehnanie postaviť nové osídlenie na brehu rieky pretekajúcej údolím a v jej vodách sa očistiť od hriechov, za ktoré boli potrestaní.
Hustý les na pravom brehu rieky bol vypálený a zem vyklčovaná od koreňov stromov. Nové domy boli postavene, ale žiaden kostol. Tých málo dedinčanov, čo prežili, sa cítili opustení bohom a rozhodli sa uctievať len kaplnku Panny Márie ochraňujúcej údolie.
Čas plynul a miesto zaujalo zámožných investorov. V roku 1850 gróf Gyula Andrassy za spolufinancovania bankára Rothshilda, v Štefanskej Hute (Istvánhuta), založili prvú továreň, kde sa meď získavala z rudy elektrolýzou. Na svoje časy revolučný projekt prilákal progresívnych vedcov a nadšencov pre využívanie elektriny, ktorý sa do dediny začali sťahovať z rôznych častí Rakúsko – Uhorska, aby boli súčasťou tohto veľkého pokroku vo vede. Začiatkom 19-tého storočia malo toto osídlenie uprostred ničoho, 150 domov a hovorilo sa v ňom 30 jazykmi. Bola tam vybudovaná jedná z najmodernejších svetových továrni, ale žiaden kostol.
Jedným z tých nadšencov pre modernú vedu, bol aj môj prastarý otec, mal na starosti turbínu na rieke. Počas tuhých zimných nocí, keď teplota klesala pod nulu a stroje museli byť zahrievané, aby sa ochránili pred mrazom, začal experimentovať s kovmi a pomaly sa zaúčal do alchymistického kováčskeho umenia. Zanedlho mu bolo oficiálne dovolené, aby si pri správcovskej budove turbíny, postavil malú vyhňu.
Boli to kruté mrazivé noci, ktoré vdýchli život krehkým precízne vypracovaným kovovým ružiam. Shakespeare by sa opýtal: „Voňala by ruža menej, ak by iné meno mala?“ A môj prastarý otec, bystrý protestant nemeckého pôvodu, odpovedal na túto otázku svojským spôsobom, keď kríže katolíckych kostolov a cintorínov v okolitých dedinách, vyzdobil kovovými ružami. Symbol Rosicrucianistických rúži bol neznámi ignorantským dedinčanom.
Vojna. Počas prvej a druhej svetovej vojny, môj prastarý otec viedol svoj tichý umelecký protest. Jednou rukou drsne udieral kladivom do nákovky a v druhej mu zneli plačlivé tóny huslí. Ten zvuk, prehlušil rachot dejín aj v čase, keď jeho prvá žena, príliš krásna, príliš múdra a príliš krehká pre tento svet, zomrela na psychiatrickej klinike. Bušenie kladiva a nárek napätých strún huslí, neprestal ani keď jeho druhá žena, príliš tvrdohlavá, príliš silná a príliš praktická, mu porodila dvoch synov. Jeden z nich bol môj starý otec.
Predtým ako môj prastarý otec prišiel na miesto, kde som vyrastala, tak celá oblasť bola vyklčovaná. Všetky korene boli vytrhnuté zo zeme. Nebol tu žiaden chrám, kde by sa uctieval boh a žiaden človek tu ešte nebol pochovaný do zeme. Nič nepripútavalo živých k tomuto miestu. Môj prastarý otec bol prvý v poradí, ktorého telo splynulo s touto zemou, z ktorej mali vyrásť ďalšie výhonky spojené s mojím starým otcom a mnou.
Zrodená s požehnaním aj prekliatím, na mieste kde boli vyklčované všetky korene, som cestovala. Nikdy som si vedome nevybrala krajiny, kde som žila. Vždy ma cesta zaviedla presne tam, kde som mala byť. Bola to akási zmluva z osudom, ktorá ma priviedla do Indie. Tu, skoro pred 10 rokmi, v stave hlbokej meditácie, som ho uvidela po prvý krát. Stretla som Pustovníka, žijúceho vo mne...
Pokoj. Od okamihu, keď som si vložil semienko pod jazyk, som vedel, že ma raz nájde a uvidí vo mne odpovede na svoje otázky. V čase fyzickej smrti, moje telo dalo život tomuto Banyan stromu a ja som sa nechal unášať vetrom ponad oceán do neznámej krajiny, aby som sa mohol narodiť znova a ukázať je cestu späť k jej koreňom. Nechcel som sa stať Banyan stromom, chcel som byť jeho zmyslom.
Rodíme sa s otázkami pochovanými hlboko v nás. Mimo čas a priestor upadajú do zabudnutia, obracajú sa na prach, z ktorého sa vytvára genetický materiál našich nespočetne krát znovuzrodených tiel. Z neznámeho dôvodu, hľadáme znova a znova, odpovede na otázky, ktoré sme dávno zabudli.
Videl som v nej svoje otázky, vytvarované do semienka, ktoré by mohlo zaklíčiť, ak by našlo pevnú pôdu vyživovanú odpoveďami. Príliš veľa otázok v nej jej nedovoľovalo vidieť odpovede, ktoré tam už boli. Pohybovala sa v nekonečnom kruhu, poháňaná vášňou a trpezlivosťou a zanechávala za sebou tesné čiary odzrkadľujúce sa na letokruhoch stromu, ktorým som sa stal. Ale keď poslednú linku jej príbehu začali požierať termity, vkĺzol som do jej predstáv a priviedol ju na toto miesto.
Je tu. Strom, ktorým som sa stal, sa odzrkadľuje v jej očiach. Obraz v jej šošovke je otočený z hora nadol. Konáre smerujú dole a korene nahor. Nie je medzi nimi rozdiel. Korene, vyrastajúce z konárov, pripútavajú strom k zemi a postupom času sa z nich stáva súčasť kmeňa, navzájom prerastajú tak že po čase sa nedá rozlíšiť konár od koreňa.
Podobne, podľa prastarých učení, tento materiálny svet sa zrkadlí v spirituálnom svete. Počas storočí sa konáre a korene stromu, ktorým som sa stal premenili na stĺpy žijúceho chrámu, kde jeden strom, jeden pustovní a jedna žena našli svoju jednotu...
STROM BANYAN
Tristo rokov starý strom Banyan, fotografovaný pre tento príbeh, sa z výšky pozerá na posvätnú pláž Aum, v mytologickom meste Gokarna, kde sa nachádza ajurvédský rezort CGH Earth SwaSwara. SwaSwara znamená v sanskrite vnútorný hlas a je verná tomuto pomenovaniu. Je to miesto na znovuzískanie harmónie, sústredenie a aj uvolnenie sa.
Počúvajte ozvenu svojho hlasu >>
Zuzana nespojuje pouze zajímavá místa na mapě, ale i osudy, lidi se kterými se setkala na svých cestách. Své zážitky přeměňuje do různých tras, jejichž podstatu tvoří tři slová: Spirit, Story, Style.
Ako si správne vybrať ajurvédský resort?
Na túto otázku odpovie Zuzana Zwiebel, zakladatelka a duša projektu Ajurvédskych ciest, ktorá od roku 2007 objavuje tajomstvá tejto tradičnej medicíny v južnej Ázii. Poradí vám kedy cestovať ale aj popíše prístup k liečbe v rezortoch.
TOP 10: AJURVÉDSKÉ RESORTY V INDII
Vybrali jsme pro vás 10 nejoblíbenějších ájurvédských resortů, jako inspiraci pro léčení v mosunovém období v létě 2024. Monzunové měsíce jsou pro dlouhodobé léčení atraktivnější i z finančního hlediska, ceny jsou v té době až o 30% nižší.
Je nově postavený resort, situovaný na útesu nad známou pláží Chowara, blízko Trivandrumu v Kerale. Vkusně kombinuje moderní architektonický design s indickým duchem autentické ajurvédy. Můžeme to opravdu nazvat tradiční ajurvédou v moderním stylu.
TOP 10: Prečo sú ajurvédske cesty iné?
Ajurvédske cesty vo svojom logu majú symbol mudry, ako neustálu pripomienku, že liečenie je aj vo vašich rukách a my a ani ten najlepší ajurvédsky lekár, nespraví zázrak pri Vašom liečení ak pre to sami niečo neurobíte. Radi podáme našu pomocnú ruku.
Slovíčko Vishukkani v malabarskom jazyku doslovne znamená to čo sa vidí ako prvé. Podľa miestnej povery to čo sa vidí prvé, v prvý deň príchodu nového astrologického roka, ovplyvní celý nasledujúci rok.
V Štúdiu TA3 sme sa rozprávali o ajurvédskych pobytoch. O svoje skúsenosti a zážitky sa s nami prišli podeliť riaditeľka cestovnej kancelárie Satur Nora Fedorová a partnerka cestovnej kancelárie Satur, ktorá žije v Indii Zuzana Zwiebel.
MANALTHEERAM AYURVEDA BEACH VILLAGE
Manaltheeram patří k Somatheeram Ayurveda Group, založené panem Baby Mathew. Somatheeram započal v roku 1988 a Manalteeram, ktera se téměř dotýká pláže Chowa v roku 1990. Oba resorty nabízejí stejné ayurvédské léčebné programy a služby.
Mytologie říká, že Soma, je nápoj Bohů, který nám dává věčnost, a Theeram znamená pobřeží. Jméno Somatheeram znamená místo (nebo pobřeží) kde získáte dlouhý život. Ajurvéda je duší a podstatou Somatheeram.
DR.GEORGE EASSEY
ESENCE AJURVÉDY
Život je jako kniha mystérií, které nerozumíme, pokud necestujeme. Všichni bychom měli cestovat a odhalovat tajemství a moudrost. To je možná klíč, naučit se cestovat a naučit se důvěřovat, že všechno co nam přijde do cesty, má svůj smysl.
Slovo mudra se většinou překládá jako „gesto“ nebo „póza“ a mohli bychom jej popsat jako psychické, emocionální, spirituální a estetické gesto či postoj. Mudry jsou psychofyziologické výrazy, které spojují duši a tělo. Jsou to klíče, které je propojují.
MANALTHEERAM
01: Dr. Hemalatha Manoj
Ajurvéda je božská věda života. Každý den se modlíme k Dhanvantari, bohu ajurvédy, aby nám dal požehnání k léčbě pacienta. Někdy nemůžeme vyléčit každého pacienta, ale je důležité, aby z našich rukou nevzešla nějaká chyba.
THE NATTIKA BEACH AYURVEDA RESORT
Nattika se nachází ve svěží zelené zahradě kokosového háje přímo na klidné dlouhé písečné pláži, nedaleko Trissur, kulturního hlavního města Keraly, známého svými spirituálními chrámovými festivaly a zachováváním tradičních forem umění.
01: První ajurvédský turistický resort na světě: Baby Mathew, společně se svým bratrem Dr.Pauly Mathew, založil v roce 1985 první ajurvédský turistický resort Somatheeram a začal tak šířit poselství ajurvédy ve světě. Jak začala jeho cesta?
Ajurvéda so Zuzanou Gombošovou
Ajurvéda je pre mňa filozofia života a vhodnej životosprávy pre jednotlivé typy ľudí, schopnosť spoznať samu seba. Všetci máme nároky na lekárov, ale na druhej strane takmer vôbec nenačúvame potrebám vlastného tela a mysle.
HARIVIHAR HERITAGE
Dr. Sri Kumar
Název Harivihar doslovně znamená "Příbytek Bohů". Toto 170 let staré královské sídlo, které bylo pečlivě obnoveno se nachází v přístavním městě Calicut, v jihoindickém státě Kerala. Dr.Srikumar nám řekl více o této histórii.
Než se začtete do následujících stránek, mějte na paměti pátou dohodu toltéckých indiánů: „Naslouchejte, ale buďte skeptičtí.“ Nevěřte slepě ničemu, co slyšíte nebo čtete, udělejte si svůj vlastní názor.
ayurveda trails pvt | © 2018
